Moja drahá žiačka Laura Haršániová napísala krásny článok o svojim zážitkoch počas seminárov a svojom vnímaní Rozvahy pohybu. Nech sa páči, prečítajte si. 🙂
: Na poslednej víkendovke (6.-8. septembra) sa pri záverečnom zdieľaní Matej vyjadril, že ak by mal niekto chuť zhodnotiť a zapísať, čo zažil na pobyte, radi s Maťkom tieto slová prijmú a uverenia na svojej stránke. Táto myšlienka so mnou ihneď zarezonovala ako skvelá možnosť podporiť Rovahu pohybu a zdieľať svoj pohľad na semináre s ľuďmi, ktorí sa ich ešte nezúčastnili. Takisto ma oslovila príležitosť pozrieť sa späť a zhodnotiť, čo mi Rozvaha pohybu dala, a kam som sa za dobu navštevovania týchto seminárov posunula.
Môj prvý kontakt s Maťkom a jeho vlkopsom Lesanom a Rozvahou pohybu bol na prelome tohto roku, na 7-dňovom pobyte na Lovinke. Môj prvý dojem z tohto nádherného systému práce s telom vám asi najlepšie vykreslí fakt, že po návrate z pobytu som sa hneď prihlásila na najbližšiu víkendovku, a potom hneď na ďalšiu… Ale začnem pekne poporiadku – čím ma vlastne tak oslovila Rozvaha pohybu?
Nie som si istá, ako presne som to vnímala vtedy, no v súčasnosti by som to zhodnotila ako prepojenie sa s vlastným telom. Na prvom pobyte som pod vedením Maťka začala chápať, čo to znamená „precítiť svoje telo“. Otvorili sa predo mnou nové dvere a za nimi som objavila obrovskú vďaku voči svojmu telu. S úctou a rešpektom som si začala uvedomovať všetko, čoho je moje telo schopné, čo vytrpí, čím mi slúži, a ako mi umožňuje realizovať a prejavovať sa v hmotnom svete. Začala som pozorovať a pýtať sa, kam ma telo pustí a prečo ma bolí to či ono.
Ďalšia vec, ktorou ma Rozvaha pohybu zaujala, bolo množstvo (pre mňa) nových cvikov a pozícií, ktoré mi pomáhali uvoľňovať sa a nadobúdať silu zároveň – dokonalá rovnováha. Taktiež ma fascinovala ladnosť pohybov pri pozorovaní Maťka pri cvičení. Ľahunké plynutie tela, v súlade s tokom energie prúdiacim skrz, vo mne ihneď evokovalo obraz stromov. Silných a pevne zakorenených, no ohybných zároveň. Dodám už len, že Maťko vedie hodiny svojím príjemným hlasom pekne krok po kroku opisujúc, ako sa dostať do danej pozície, a na jednotlivé pozície ponúka varianty pre začiatočníkov, stredne porkočilých či pokročilých. Nikdy som nevidela tak rôznorodú skupinu, čo sa týka úrovne zručnosti práce s telom, ktorá by dokázala spolu cvičiť bez toho, aby sa začiatočníci cítili stratení a neschopní, a pokročilí ukrátení.
Okrem samotnej práce s telom mi tieto semináre priniesli do života aj rozjímanie, ktoré sa stalo súčasťou mojej cesty hľadania vlastného stredu. Vedené meditácie či cesty zvukom sprevádzané nástrojmi, na ktorých Maťko hraje, sú súčasťou každej víkendovky. Semináre dotvára úžasná strava (či už od Dobromilky alebo Jarabiniek), pokojné prostredie okolitých lesov a nádherné zdieľania s ľuďmi, s ktorými víkend trávite. Všetko sa spája do jedného celku, ktorý je uzdravujúci a inšpiratívny.
Od môjho prvého kontaktu s Rozvahou pohybu prešlo viac než 9 mesiacov. Ťažké, no zároveň nádherné transformačné obdobie, v ktorom som nachádzaním rovnováhy pri cvičení, začala nachádzať aj rovnováhu v živote. Začala som sa učiť trpezlivosti, keď som mesiace cvičila zvládnutie jednej pozície. Naučila som sa viere vo vlastné schopnosti, úctivo rešpektujúc mieru vlastných síl a možností. Vnímam svoje obmedzenia a učím sa s nimi pracovať – pri cvičení aj v živote. Asi už rozumiete, že Rozvaha pohybu pre mňa znamená oveľa viac ako len systém cvičenia… :
Chválim a ďakujem!
Foto a text: Laura Haršániová
