Prečo sú niektorí ľudia naoko tak úspešní?
Už dlhšiu dobu sa na sociálnych sieťach podsúva koncept, ktorý v podstate hlása, že keď sa budeš tváriť, že si úspešný, tak vtedy budeš bohatý a šťastný. Aby sa tento koncept dobre predával, tak tí, ktorí tento koncept hlásajú, sa samozrejme musia tváriť, že sú úspešní. Jasné, že to len hrajú, oni sa totiž úspešní sami vôbec necítia.
Rovnako je to aj s mnohými súčasnými „guruami“, „koučami“ a „terapeutmi“, ktorí v podstate hlásajú niečo úplne iné, ako sami žijú. Schovávajú sa za role vedomých, duchovných psychológov a budujú si okolo seba bublinu vlastnej výnimočnosti. V takejto bubline ľahko nadobudajú pocit, že sú niečo viac, než ostatní.
Ponúkajú svoje zaručené recepty na šťastie, sami však žijú v klamstvách. Spoznáme ich aj podľa toho, že vždy potrebujú byť v centre pozornosti, zneužívajú svoju moc a vôbec nemajú pod kontrolou vlastnú sexualitu.
Predávajú sa nám falošné obrazy dokonalého úspechu, duchovna a šťastia, ktoré sú však v skutočnosti úplným opakom toho, čo navonok vyjadrujú.
Úspešný človek ale nie je ten, kto má vilu, mercedes a bazén. Ani ten guru, ktorý ponúka svoje zaručené recepty na šťastie.
Pre mňa je úspešným človekom ten, ktorý pochopil a spracoval svoje životné lekcie. Jeho úspechu predchádzala rada neúspechov a obrovských pádov. Taký človek nepotrebuje do sveta vykrikovať, aký je úspešný. Svoj úspech prejavuje svojou integritou, pokorou, pravdivosťou a ochotou pomáhať druhým.
Pre mňa tkvie víťazný „mindset“ v tom, že pokračujem tam, kde to druhí už dávno vzdali. Mojim vnútorným nastavením je moje odholanie čeliť svojim výzvam a nie utekať od svojich problémov.
Vzdať sa určite nie je žiadna hanba. Po každom páde je však dôležité postaviť sa opäť na nohy a pokračovať tam, kde som to vzdal. Naprávať svoje chyby a kráčať ďalej, pokiaľ je to možné a pokiaľ sa to stále dá.
Naozajstný víťaz, aj keď kráča sám, je si vedomý toho, že kráča aj za druhých. Žiaden víťaz totiž nie je skutočným víťazom, pokiaľ si svoje „šťastie“ buduje na utrpení druhých.
Nehľadajme svoje úspechy tam niekde vonku. Samotným úspechom je totiž už len naše vnútorné nastavenie a odhodlanie vyhrabať sa zo svojich problémov. Vďaka tomuto nastaveniu môžeme čeliť svojim výzvam a dôstojne plniť ako svoje ľudské, tak i svoje duševné poslanie.
Rešpekt k nám nepríde tak, že sa zavesíme na človeka, u ktorého predpokladáme, že ten rešpekt už niekde nadobudol.
Rešpekt k nám príde tak, že si ho najskôr sami k sebe pravdivo začneme budovať z vnútra. Rešpekt k sebe a svojej práci sa totiž nedá oklamať. Buď ho máme, alebo nie. Ak nie, potrebujeme si ho usilovne budovať, inak nám zvonku nikdy nepríde.
Zdanlivý úspech, ktorého základom je pretvárka, pokrytectvo a klamstvá, je vždy odsúdený na zánik. Preto sa nedajme zmiasť pantaním pekných slov, falošných usmevov a narafičených obrazov.
A na záver – nezabúdajme, že temné sily hrajú významnú úlohu ako v našom individuálnom, tak aj kolektívnom prebúdzaní. Ten, kto má zámer vedome sa prebúdzať, potrebuje týmto silám čeliť, odhaľovať ich a odkrývať.
Keď sa necítiš zrovna najlepšie, nezabudni, že niekto tam vonku sa práve teraz cíti lepšie, pretože Ty existuješ. Každý deň, možno ani sám netušíš, koho svojim životom inšpiruješ a motivuješ. 🙏💎
