Slovo vina nie je v modernom ezo svete príliš populárne. Je to určité bremeno, ktoré ale nemusíme so sebou vláčiť večne, pokiaľ nás vina smeruje k náprave. Vina je cit, na mentálnej úrovni sa však prejavuje ako výčitka svedomia (svedomie = súlad s vedomím, vedomé konanie).
Vina je v rámci vlastnej sebareflexie veľmi užitočným nástrojom. Je pre nás dôležitá práve preto, aby nám poukázala na veci, ktoré konáme v rozpore s vlastným svedomím.
Ak si pocit viny prípúšťame, vieme svoje konanie naprávať. Keď však pocit viny potláčame, dostávame sa čoraz viac do hlbšieho a hlbšieho utrpenia. Strácame svojich skutočných priateľov a vytvárame si okolo seba bublinu vlastných ilúzii. Človek, ktorý si nepripúšťa vlastné zlyhania a nie je schopný ich naprávať, sa stáva bezcharakterný. A to sa mu neskôr začína prejavovať ako na fyzickom, tak aj emočnom a psychickom zdraví.
Ak pocit viny vytesníme, prichádza ako „blesk z jasného neba“ zásah zvonka a my sa ocitáme v životných konštaláciach, ktorým nerozumieme a ktoré môžu mať pre nás veľmi neblahé dôsledky.
Tak, ako potláčame pocity viny, rovnako sa odvraciame od svojich emočných zranení. Keď už príde situácia, že by sme mali svojim zraneniam čeliť, radšej sa skrývame a utekáme preč. Bojíme sa svojich zranení, bojíme sa vlastnej temnoty.
Celistvá bytosť sa však vlastnej temnoty nebojí. Vlastná temnota je pre ňu veľmi užitočným zdrojom sebapoznania. Nachádza sa v nej totiž len to, čo je normálne skryté.
Keď máme v sebe skrytú bolesť, smútok, alebo hnev, je dôležité týmto emóciam s odvahou čeliť a nechať ich plynúť. Je dôležité učiť sa venovať im plnú pozornosť a spájať si ich s udalosťami z našich životov, aby sme im hlbšie porozumeli.
V hĺbke našich „temných“, potlačených emócii sa totiž skrývajú vzácne poklady. So spracovaním potlačených emócii a zranení prichádza obrovská bytostná transformácia. A spolu s ňou prichádzajú obrovské životné uvedomenia, dary, sila a múdrosť. Nie poučkami naučenými z rôznych kníh, ale až vlastnou životnou skúsenosťou.
Ja sám som sa tento rok ocitol vo veľmi náročnej životnej situácii. K tomu, aby som jej porozumel a aby som ju spracoval, som potreboval použiť všetko, čo som sa zo svojich doterajších životných lekcii už naučil. Potreboval som sám pred sebou odhaliť to, čo som mal dovtedy pred sebou zatajené. A nebolo mi to vôbec nijako príjemné.
Dobre si preto uvedomujme, ako sa správame v náročných životných situáciach. Vtedy, keď zažívame krízu, alebo vtedy, keď sme pod veľkým tlakom. Správajme sa podľa možnosti vždy tak, aby sme si v každej situácii zachovali vlastnú hrdosť, sebaúctu a vlastnú tvár. Až to nám pomáha budovať si svoj skutočný charakter. A náš charakter by mal byť žiarivým klenotom našej osobnosti.
Nie sú to slová, ale až skutky, ktoré robia náš charakter výnimočným.
Nie je to naša osobnosť, ani náš vzhľad, ale až naše pôsobenie a životný odkaz, ktorý po sebe zanecháveme.
Nezabudni, že vždy môže existovať niekto, kto sa teraz cíti lepšie práve preto, že ty existuješ a koho svojim konaním každodenne motivuješ a inspiruješ 🙏💎
