Predstavte si konkrétnych ľudí, ktorí Vás v živote najviac inšpirujú a ktorí sú pre Vás vzorom naozajstnej odvahy a vnútornej sily.
Nie sú to práve tí, ktorí museli v živote čeliť tým najväčším výzvam?
Tí, ktorí sa ocitli až na samotnom dne, len aby sa z tohto dna pozviechali a hrdo vykročili k samotným výšinám?
Tí, ktorí vstali z popola, či vymanili sa zo spárov pekla?
Tí, ktorým sa podarilo svojím konaním ukázať, že nemožné je len jedna z možností?
Tí, ktorí sa zachovali odvážne v situáciach, v ktorých by väčšina ostala úplne paralyzovaná?
Tí, ktorí sa zachovali v súlade so svojimi hodnotami aj napriek strachu, že ich druhí za to odsúdia?
Nasledujúce riadky sú pre ľudí, ktorí si v živote prešli, alebo prechádzajú hlbkou traumou:
Samotná trauma Vás neurobí silnejšími. Trauma Vás urobí traumatizovanými. Silnejšími sa nestávate ani „vďaka“ traume a ani „vďaka“ ľuďom, ktorí Vás klamali, týrali, zneužívali, alebo zradili. Silnejšími sa stávate až vďaka sebe, vďaka tomu, že s traumou vedome pracujete a vďaka úsiliu, ktoré do tejto práce vkladáte.
Je preto nevyhnutné poďakovať sa sebe a pripísať si kredit za to, že ste si jedného dňa povedali:
„Život, ktorý žijem, nie je v súlade s mojim autentickým bytím. V takomto živote sa necítim naplnený, milovaný, vážený, ani šťastný. Odmietam už dúfať, že druhí ma budú ľutovať a neustále ma budú zachraňovať. Vyberám si život, v ktorom nie som obeťou vonkajších okolností, ale som tvorcom jeho najvyššej kvality“.
Až to Vás urobí silnejšími a až to Vám pomôže byť na seba hrdý. Až to Vás naučí vnímať svoju hodnotu a úspešne liečiť vlastnú traumu.
Sebahodnota je ako stĺp, o ktorý sa môžeme oprieť v ťažkých životných chvíľach. Sebahodnota nám odzrkadľuje nielen to, ako seba vnímame, ale aj to, aké dôsledky si na základe tohto vnímania prežívame.
Vážim si sám seba, vážim si svoj vlastný život, vážim si svoju hodnotu? Nestačí si však iba povedať, že jasné, ja si seba vážim. Dôležité je vedieť odpovedať si na otázku: Za čo konkrétne si seba vážim?
Viem si spomenúť na situácie, v ktorých som sa zastal seba a konal v súlade so svojimi hodnotami a svojím vnútrom?
Kde som sa dokázal zastať slabších, aj keď to mohlo byť pre mňa nevýhodné?
Ako som dokázal v živote čeliť svojim výzvam a ako som sa prejavil v náročných a krízových situáciach?
Kde všade som konal tak, že som neskôr mohol byť na svoje konanie hrdý?
Sebaláska odzrkadľuje náš vzťah k vlastnej existencii a je vyjadrením postoja, že život je dar a príležitosť naplno rozvíjať svoj jedinečný tvorivý potenciál. Svoj tvorivý potenciál môžeme rozvíjať a usmerňovať so zámerom byť prínosom pre tento svet.
Sebaláska sa dá vyjadriť slovami:
„Milujem životnú silu, ktorá cezo mňa prúdi. Milujem dych, ktorý ma spája s duchom. Milujem zdroj, z ktorého vyviera život.“
Len takáto bytosť totiž dokáže skutočne milovať aj druhých. Len takáto bytosť totiž môže naozaj milovať Stvoriteľa.
Súčasťou sebalásky sú aj zdravé hranice. Čím je človek citlivejší, tým jasnejšie hranice si potrebuje stanoviť.
Napriek tomu, že každý z nás má svojich hrdinov, skúsme sa svojím vlastným hrdinom stať my sami.
Staňme sa jednými z tých, ktorí v nás vzbudzujú hlboký rešpekt a na ktorých keď sa pozrieme, tak si v duchu povieme:
„Je až neuveriteľné, čím všetkým si si v živote prešiel a ako si to všetko úžasne zvládol.
Hlboko si ťa vážim a som na Teba hrdý“.
🙏🙏🙏