Pred pár dňami som niekde na FB čítal, že mať láskavé srdce sa v dnešnej dobe nevypláca, že je to skôr slabosť.
Niekedy sa nám môže zdať, že tentosvet funguje na princípoch tvrdosti a manipulácie a byť láskavý môže byť pre nás nevýhodné.
Človek, ktorý zažil traumu, si dokonca môže niekedy želať, aby mal tak „studené“ srdce, ako ten, kto mu tú traumu spôsobil, alebo ten, kto mu v živote ublížil.
Predstava, že byť citovo odpojený znamená byť nezlomný a silný, môže byť niekedy naozaj lákavá, avšak v mnohých ohľadoch úplne zavádzajúca.
Skrývať svoje pocity za masky silných a nezlomných žien, či mužov, nás oberá o energiu a odpája nás od našej podstaty. Izoluje nás vo väzeniach vlastnej osamelosti.
Skutočne silný nie je ten, kto je citovo odpojený… skutočne silný je naozaj až ten, kto je k svojim pocitom úprimný a učí sa s nimi pracovať.
Odpájaním sa od svojich pocitov sa odpájame od vlastnej zraniteľnosti. Zraniteľnosť nás ale učí, že nemusíme skrývať svoje obavy, chyby či neistoty. Úprimnosť k svojim citom je prejav odvahy, ktorý nám umožňuje žiť svoj život slobodnejšie a autentickejšie. Pomáha nám budovať si hlboké vzťahy, ktoré nie sú založené na povrchnosti. Keď príjmame svoju zraniteľnosť, prestávame sa snažiť byť dokonalý. To nám zároveň pomáha priznať si vlastné chyby.
Vďaka Tvojej citlivosti k nespravodlivému zaobchádzaniu s Tebou sa môžeš naučiť férovo a spravodlivo zaobchádzať s druhými.
Vďaka Tvojej schopnosti vysporiadať sa so svojou bolesťou sa môžeš naučiť neubližovať druhým.
Pomsta len násobí ďaľšie utrpenie a nenávisť vždy plodí len ďaľšiu nenávisť a to až dovtedy, pokiaľ sa nenájde niekto, kto sa s koreňom tejto nenávisti vysporiada a prestane ju šíriť ďalej.
Dôsledkom vysporiadania sa s krivdou, či nenávisťou je odpustenie. Odpustenie je však až dôsledkom úprimnej, hlbokej práce na sebe.
Je to väčšinou dlhodobý proces vlastnej sebareflexie, proces, v ktorom púšťame svoju zlosť, zášť, zatrpknutosť, či túžbu po odplate voči niekomu, kto nám ublížil. Neznamená to ospravedlňovanie, schvaľovanie, alebo zabudnutie toho, čo sa stalo, ale skôr vnútorné vymanenie sa z emocionálnej ťažoby, ktorú spôsobuje neodpustenie.
Odpustenie je dar, ktorý dávame predovšetkým samým sebe, dar, ktorý nás oslobodzuje z reťazí pochmúrnej minulosti a umožňuje nám žiť plnohodnotnejší život. Chutí ako nádych čerstvého vzduchu po dlhodobom pobyte v zaprášenom prostredí.
Byť láskavý neznamená byť naivný. Znamená to mať odvahu byť úprimný, empatický a zachovať si svoje hodnoty aj v náročných životných situáciách. To si vyžaduje pevný charakter a silné odhodlanie.
Ľudia, ktorí majú láskavé srdcia, často čelia obrovským výzvam, no zároveň sú schopní budovať si hlboké a autentické vzťahy. Sú pre svoje okolie obrovskou oporou. Ich láskavosť môže inšpirovať druhých a meniť tento svet k lepšiemu.
Vieš, čo Ti môže každý deň zlepšiť náladu? No predsa dobrý skutok…
Takže ak máš láskavé srdce, nevzdávaj sa ho. Je to vzácnosť, ktorá môže priniesť svetlo všade tam, kde je tma.
💖🐉💎🌲🙏
