VČERA som pocítil volanie z lesa. A tak som sa vybral pešo k miestu, odkiaľ som volanie vnímal. Zobral som so sebou aj svojho verného spoločníka, vlčiaka Lesana.
Zastavil som sa až na vrchole hory s úžasným výhľadom na okolitý svet. Vonku bolo veľmi veterno a ja som vedel, že v takéto veterné dni je vo vzduchu veľa silných znamení.
Sadol som si do pozície s prekríženými nohami, privrel oči a začal rozjímať. V pozadí som vnímal vietor, ako mi šepká do ucha, raz zvyšuje a raz znižuje svoju intenzitu, striedavo mi skrýva a striedavo odhaľuje rôzne posolstvá a zároveň ma zasväcuje do tajov svojho živlu.
Onedlho sa mi v predstave zjavil operený dravec. Najskôr som ho pozoroval, potom som sa ním stal a pozoroval svet jeho očami, plachtiac vysoko v povetrí. Ako blesk z jasného neba som si uvedomil, hľa človeče, dobrý pozor dávaj, Perún sa k tebe prihovára.
Otvoril som oči, pozrel sa hore a nado mnou krúži dravec. Aby to nebolo málo, za chvíľu sa k nemu pripojil ďaľší dravec, spolu vo vzduchu krúžili a vytvárali úžasné elipsoidné útvary. S nemým úžasom som to sledoval a načúval Perúnovi, čože mi to skrze tieto podobenstvá zvestuje a čo mi to vlastne vyjavuje. Uvedomil som si, ako vonkajší svet odráža naše vlastné vnutorné nastavenie a ako ľahko sa dajú prehliadať dôležité znamenia od bohov.
Ďakujem Ti, Perún, za Tvoje učenie a vedenie skrze sústredenie, odvahu, ráznosť a jasnosť! 
