Túto tému si odo mňa vypýtala jedna moja priateľka a žiačka Rozvahy pohybu v jednej osobe:
Sebadisciplína je v podstate formou sebalásky, pretože nám pomáha skvalitňovať si svoj život. Pokiaľ si vážime život, vážime si aj svoje telo. Pokiaľ do svojho tela dávame toxickú stravu a málo sa hýbeme, nemôžeme sa diviť, že telo chradne. Naše telo potrebuje pravidelnú starostlivosť. A tá si vyžaduje sebadisciplínu.
Sebadisciplína je nielen formou sebalásky, ale aj cestou k skutočnej slobode. Skutočná sloboda znamená nebyť ovládaný svojou pýchou, nenásytnosťou, chamtivosťou a svojim nevedomím. Slobodný je až ten, kto sa dokázal vymaniť z područia bezodných chtíčov, nekonečného utrpenia a unavených vzorcov.
Sebadisciplína tiež zvyšuje našu odolnosť. Vystavovať sa situáciam, ktoré sú mimo našej komfortnej zóny, nám môže pomôcť spoznávať seba v úplne nových situáciach a rozmeroch bytia. V týchto nových situáciach máme možnosť rozvíjať úplne nové schopnosti.
Odolnosť zároveň posilňuje našu imunitu. Zdravá imunita nám pomáha bojovať nielen proti parazitom v našom tele, ale aj proti parazitom energetickým, či citovým.
Nezlomnosť môžeme nadobudnúť len vtedy, keď sa spojíme so svojou zraniteľnosťou a odvážne skúmame jej energetické pole. Je dôležité všímať si hlavne tie emócie, ktoré v nás vzbudzujú silné rozrušenie. Integráciou týchto emócii v sebe obnovujeme rovnováhu a objavujeme svoju duchovnú podstatu.
Ak však na seba vyvíjame príliš veľký tlak, môže to prerásť až sebadeštrukcie. Prílišný tlak sa postupne znásobuje a začína sa negatívne prejajovať aj na našom zdraví. Vtedy sa potrebujeme trochu stíšiť, uvoľniť sa a venovať svoju pozornosť väčšej starostlivosti o seba. Láska k životu sa prejavuje v našej sebaláske a dôvera v život sa prejavuje v našej sebadôvere.
V časoch, keď sa nám dejú veci, na ktoré nemáme priamy vplyv, učíme svoje ego odovzdať priamu kontrolu nad vecami, ktoré nemôžeme zmeniť, či priamo ovplyvniť.
K tomu, aby sme nemali pocit dlhodobej stagnácie si potrebujeme vytvárať nové príležitosti na svoj rast a rozvoj. Nové príležitosti si môžme vytváť vtedy, keď sme prirodzene zvedavý, vzbudzujeme v sebe nadšenie a nebojíme sa vychádzať von svojich komfortných zón.
Odvaha nám pomáha vymaniť sa s pazúrov vlastnej bezmocnosti. Láskavý súcit nás vyťahuje z izolácie a pomáha nám spojiť sa so skutočnými potrebami svojej duše.
S láskavý súcitom však potrebujeme budovať aj láskavú prísnosť. Láskavá prísnosť nám pomáha určovať si zdravé hranice a vo vzťahu k sebe nám pomáha vedieť sa povzbudiť aj v tých najťažších chvíľach. Vedieť sa povzbudiť znamená vedieť byť svojim vlastným fanúšikom.
Láskavá prísnosť nám tiež môže pomocť nadobudnúť odvahu postaviť sa vlastnému sebaspochybňovaniu a vystúpiť von z konštalácie, v ktorej sa cítime dlhodobo uväznený.
Odvaha je tiež dôležitá k tomu, aby sme sa vedeli postaviť sami za seba, za svoje hodnoty, za svoje vzťahy a za svoj život. Odvaha spolu s pokorou nám pomáhajú nadobúdať hrdosť.
Hrdosť však nie je pýcha. Pokiaľ nevieme byť hrdý na seba, nemôžeme byť hrdý ani na druhých. Kým pyšný človek stavia svoju sebahodnotu na povrchnom porovnávaní sa s druhými, hrdý človek vníma svoju sebahodnotu v užitočnosti svojich činov a skutkov.
V akejkoľvek náročnej životnej situácii sa ocitáme, vždy existuje cesta von. Paradoxne, cesta von sa začína smerom dovnútra k samému sebe. Začína sa prijatím akejkoľvek nepriaznivej životnej situácie a prijatím všetkých nepríjemných emócii, zranení a tráum.
Hlboko v sebe, uprostred chrámu svojho vnútorného ticha, sa k nám prihovára hlas nášho vnútorného sprievodcu, ktorý nám ukazuje cestu.
Aj keď hluk chaosu dolieha zo všetkých strán a je náročné tento svoj vnútorný hlas vôbec nejako rozpoznať, smerujeme k nemu svoju pozornosť, načúvame mu a ostávame mu verný.
Nie je ľahké nájsť odvahu a robiť to, čo hlboko v sebe cítime, že je správne. A už vôbec nie je ľahké byť čestný a pravdivý k sebe aj za cenu, že nás za to niekto odsúdi.
Držím nám v tom všetkým palce a posielam veľa povzbudenia, lásky, sily a podpory!
✨️💎☯️✨️💎🕊✨️💎🕊✨️💎☯️
